Jej súrodenci Mazda5 a 6 absolvovali dlhodobý test bezporuchovo a vzorne. Pre kompaktnú "trojku" preto bolo viacmenej povinnosťou, pokračovať v tejto tradícii.
Úspech robí sexi. A vzbudzuje chuť zopakovať si ho. Obdobne vysoké boli naše očakávania, keď do redakcie Auto Bildu pred dvoma rokmi nastúpila na dlhodobý test Mazda 3. Jej dve značkové kolegyne, minivan Mazda 5 a sedan strednej triedy Mazda 6, absolvovali maratón na 100 000 km bezporuchovo a vzorne. Preto boli všetci zvedaví, či má aj "trojka" šancu stať sa jednotkárkou.
O 24 mesiacov neskôr je tu odpoveď: áno má. Azda najväčšou výnimočnosťou, ktorú si japonský rival Golfu počas hosťovania v redakcii dovolil, bola arkticky modrá metalíza, vďaka ktorej Mazda žiarila v garáži pre testovacie vozidlá.
Zvyšok testu bo pre Mazdu 3 rutinou. Po najazdení 62 089 km sme museli vymeniť brzdové obloženie na predných kolesách, ale to spadá do kategórie "normálne opotrebovanie". Udivujúce je skôr to, že obloženie vydržalo tak dlho. Kompakt vybavený výborne naladeným tuhým podvozkom a priamym riadením sme riadili skôr dynamicky, ako jemne. "Čarovne agilný" - týmito slovami vychvaľoval podvozok Mazdy náš produkčný a fanúšik Severnej slučky okruhu Nürburgring Mario Pukšec. A nebol jediný kto Japonke spieval ódy a tešil sa z jazdy v nej.
Zoznam opráv a závad zostal potešujúco krátky, servis videl Mazdu iba počas bežných pravidelných návštev. V poslednej štvrtine testu však displej rádia ukazoval opakovane písmenkový chaos. Nové ventilky pneumatík so senzormi tlaku boli namontované pri stave 82 987 km. Bolo to z preventívnych dôvodov, pokazené neboli. V cieľovej rovinke, počas jazdy na kompletné rozmontovanie sa rozsvietila kontrolka airbagov. Ale diagnostika ukázala, že to bol falošný poplach.
Podčiarknuté a zrátané, počas 100 000 testovacích kilometrov sa vyskytli len drobnosti. Ani raz sme nezostali stáť, nenastali žiadne poruchy, nijaké drahé prekvapenia. Mazda 3 mala zopár, povedzme osobitostí, ktoré sa niektorým jazdcom v redakcii nepáčili. Napríklad točivý benzínový motor, so slabším záťahom. "Kdeže je ukrytých tých 105 koní?", napísalo do knihy jázd niekoľko redaktorov, ktorým sa výkon motora vzhľadom k podvozku milujúcemu zákruty, zdal byť poddimenzovaný.
Iným nevyhovovalo krátke sprevodovanie, ktoré pri ostrejšej jazde hnalo spotrebu nahor. Už uprostred testu nameraný údaj 9,6 l/100 km je na kompaktné auto príliš vysoký. "Chýba tu šiesty prevodový stupeň", panoval všeobecný názor. Málo lásky si získalo aj tvrdšie nastavenie pruženia. Predovšetkým krátke rázy posielala Japonka nefiltrovane priamo k pasažierom.
Názory sa líšili aj pri hodnotení precízneho a priameho riadenia. Pokojnejšie nátury boli toho názoru, že na pokyny volantom reaguje Mazda 3 príliš ostro. Športoví jazdci sa z toho naopak radovali a už na konci jednej zákruty sa tešili na ďalšiu.
Prejavy nadšenia si vyslúžilo aj radenie s krátkymi dráhami. "Skutočný Joystick", uviedol redaktor Willi Kock, inak fanúšik automatických prevodoviek, o presne chodiacej radiacej páke. "Asi nepoznám auto, v ktorom by radenie bolo viac zábavné", doplnil po dlhej jazde.
Na kritiku narazil malý dojazd. Často už po 400 km nám kontrolka stavu paliva radila dotankovať. Výčitku dostala aj karoséria pôsobiaca dojmom tenkých plechov, s priemerným tlmením hluku. To automobilka Mazda napravila pri obmene modelov, spolu s výberom materiálov pre kokpit. Vysoký podiel tvrdých plastov vadí estétom. Na druhej strane hovorí v prospech kvality interiéru Mazdy aj to, že nešetrný každodenný prístup redaktorov na ňom nezanechal takmer žiadne stopy.
Pochvalne sa väčšina testovacích jazdcov vyjadrila na adresu - aj pre vysokých vodičov - pohodlných predných sedadiel a zmysluplných detailov výbavy. Napríklad vyhrievaného čelného skla: "Rýchle odmrazenie, ušetrí pri ľahkej námraze škriabanie okna", potešil sa nejeden z kolegov počas zimy. "Prečo to nemajú všetci?"
Miernym sklamaním bolo, ako v predchádzajúcich testoch mnohých iných modelov, využitie priestoru 4,46 metra dlhej Japonky. "Golf je kratší o 20 cm, ale predovšetkým vzadu ponúka viac miesta", hrešil testovací jazdec Daniel Gau. Priemerný je aj výhľad dozadu. "Bez parkovacích senzorov ste pri cúvaní stratení", zapísal online redaktor Michi Voss do knihy jázd.
Niektoré zápisy sa zaoberali zabudovaným navigačným systémom. Vadil jeho malý displej a zadávanie cieľa iba cez tlačidlá na volante.
Posledný cieľ služobnej cesty znel: Hitdorfer Strasse 73, Leverkusen. Odtiaľ štartovala naša modrá kráska po rozložení do nového života. Za rekordných dvadsať hodín ju skupina mechanikov značky Mazda zložila znova dokopy. Nemáme ani najmenšie pochybnosti, že aj ďalších 100 000 km pôjde ďalej a ďalej a ďalej.
AutoBild - dlhodobý test [.pdf] Celý článok [.pdf] Kategorie: Mazda3
Záložky: Mazda3, test, autobild